Hyperaktívny močový mechúr
Močový mechúr je vakovitý orgán uložený v malej panve. Močový mechúr je súčasťou močových ciest. Slúži na zadržiavanie moču pritekajúceho v podstate nepretržite močovodmi z obličiek a na jeho vypudenie močovou trubicou (uretrou) von z tela. Na močovom mechúre sa rozlišuje spodina (fundus), stredná časť – telo (corpus) a vrchol (apex). Do spodnej časti ústia oba močovody a vychádza odtiaľ močová trubica; oblasť okolo výstupu močovej trubice sa označuje ako kŕčok (cervix). Fundus je obrátený smerom k prostate u mužov a k hrdlu maternice u ženy. Stenu močového mechúra tvorí sliznica, riedke podslizničné väzivo a svalovina. V okolí je väzivo. Stena býva rôzne hrubá v závislosti od náplne mechúra. Svalovina je tvorená hladkými svalmi usporiadanými v neúplne oddelených troch vrstvách. Funkčne má hladká svalovina močového mechúra jednak funkciu vypudzovaciu, jednak uzatváraciu. Močový mechúr pojme u dospelého až 500 ml moču, nútenie na močenie sa však dostavuje skôr ‒ cca pri 250 ml.
Hyperaktívny močový mechúr je syndróm zahŕňajúci súbor príznakov, medzi ktoré patrí urgencia (nutkanie na močenie), frekvencia (časté močenie) a u tretiny pacientov aj urgentná inkontinencia moču. V populácii nad 40 rokov má prevalenciu okolo 17 % a so zvyšujúcim sa vekom prevalencia narastá. Tento syndróm postihuje mužov aj ženy rovnako často, u žien sa však príznaky prejavujú skôr. Vo veku nad 75 rokov trpí týmito príznakmi viac ako 40 % populácie. Rozlišujeme dva základné druhy: Primárny: je spôsobený hyperaktivitou detrusora (hladká svalovina močového mechúra) bez ďalších anatomických abnormalít. Sekundárny: vzniká ako následok už prebiehajúceho ochorenia, napr. pri zápale močových ciest, prítomnosti močového kameňa, obštrukcii (prekážke) pri zväčšenej prostate. Liečba syndrómu hyperaktívneho močového mechúra je komplexná. Jej súčasťou sú zmeny stravovacích návykov, zmeny životného štýlu, lieky, cviky na močový mechúr a panvové dno, neuromodulácia alebo chirurgický výkon.